História oficiálneho chovu kabardinských koní na Slovensku je pomerne krátka. Prvé registrované kabardinské kone sa sem dostali v rokoch 2004 a 2005, a to importami priamo z domoviny tohoto plemena – Kabardino-Balkarskej republiky v Rusku.

V tom čase bola v Rusku (ako krajine pôvodu) už dve desaťročia prerušená organizovaná plemenárska práca. Posledný (5.) diel plemennej knihy vyšiel v 80-tych rokoch, chov a evidenciu koní viedli sami individuálni chovatelia na Kaukaze.

V 90-tych rokoch sa kone vyvážali do Nemecka, Poľska, Maďarska a ďalších krajín. Vyvážané kone nemali pasy, v lepšom prípade bol ich sprievodným osvedčením starý doklad o pôvode, vypísaný chovateľom.

V Nemecku vznikla v 90-tych rokoch plemenná kniha kabardinských koni pod hlavičkou organizácie Bayerischen Zuchtverbandes für Kleinpferde und Spezialpferderassen e. V.. Jej chovateľsky program je tu https://kleinpferde-und-spezialpferderassen.de/wp-content/uploads/2020/07/Zuchtprogramm-Kabardiner.pdf

Na Slovensku boli prvé dovezené kone evidované ako kabardinské, otázne bolo určenie plemena u ich potomkov, keďže neexistovala autorita, ktorá by potvrdila plemennú príslušnosť. Preto boli prvé narodené žriebätá po plnokrvnom žrebcovi Dunsany evidované najprv ako krížence v type teplokrvníka, aj keď pôvodovo to boli anglokabardinské kone. Až dodatočne im boli vystavené doklady s uvedeným plemenom kabardinský kôň.

V roku 2007 sa podarilo z Nemecka zapožičať kabardinského žrebca Zarif a jeho potomkov aj ich matky evidovať v nemeckej plemennej knihe. Potomkovia získali nemecké pasy.

V spolupráci so Zväzom chovateľov koní na Slovensku (ZCHKS) bol podľa chovateľského programu v Nemecku vypracovaný štatút registra kabardinských a anglokabardinských koní. Preto boli už ďalším žriebätám, narodeným na Slovensku, vydávané slovenské pasy s uvedeným plemenom kabardinský kôň.

Od roku 2000 do roku 2009 sa začali nadšenci a majitelia kabardinských koní z krajín mimo Rusko kontaktovať a stretávať. Vznikli zaujímavé akcie a spolupráce, aj vďaka tomu bolo po obnovení plemennej knihy v Rusku možné do nej vpísať aj kabardinské kone v iných krajinách.

Najväčší kus práce pre propagáciu plemena spravili v spomínaných rokoch Tobias Knoll (Nemecko), Catherine Michelet (Francúzsko), kaukazský chovateľ Ibragim Yaganov a Pawel Krawczyk (Poľsko).

Na Slovensku a v Česku v tom čase chovali oficiálne kabardinské kone iba Eva Marková (Slovensko) a Dagmar Karasová (Česko). Publikovali články v internetových (Equichannel) aj tlačených médiách (Jezdectví, Svet koní – časopis ZCHKS). Spoločne pripravili prezentáciu kabardinských koní na pardubickej vystave Koně v akci v roku 2007, kde v samostatnom stane prezentovala svoj film z Kaukazu francúzska novinárka Catherine Michelet a bolo predstavené čerkesské sedlo i odev.

Na Slovensku sa výstavy Kôň v Trenčíne zúčastnil kabardinský žrebec Inal (v roku 2006) a anglokabardinský žrebec Mif Gori (v roku 2008).

V rokoch 2008-2010 sa začalo pripravovať vydanie 6. dielu plemennej knihy v Rusku, čo významne posunulo vpred chov v Rusku, ale ovplyvnilo aj majiteľov a chovateľov mimo neho.